Kosovo, ovplyvnené chudobou a nezamestnanosťou, zažíva zosilnenie radikálneho islamu. Jeho prívrženci žiadajú viac práv a provokujú tým protireakcie sekulárnych Kosovčanov.
Veriaci, ktorí sa nezmestia do mešity, sedia vonku pred vchodmi a na chodníku, ktoré sú obložené modlitebnými kobercami. Ampliónmi zosilnený hlas duchovného znie ponad nich na ulicu. Pri piatkových modlitbách v Prištine, hlavnom meste Kosova, nie je hlavná mešita schopná pojať tak veriacich, ako aj zvuk kázne, ktorú si prišli vypočuť.
„Nepriatelia Allaha vedú islamskú mládež do zmätkov“, varuje duchovný. Vymenúva alkohol, drogy a zhubný vplyv internetu ako časť jednej koncentrovanej akcie, „aby sa zastavila odstredivá sila islamu“. „Nemorálnosť je na vzostupe“, znie jeho diagnóza.
Netreba chodiť ďaleko, aby bolo vidieť dôkazy „nemorálnosti“. Neďaleko mešity posedávajú mladí muži a ženy pri káve a pive vo vyhlásených baroch v centre Prištiny. V blízkosti stoja nové pamätníky, ktoré hovoria o najnovšej minulosti Kosova. Veľká bronzová socha Billa Clintona, jeho ruka triumfálne zdvihnutá k pozdravu, zdobí jeden bulvár, ktorý nesie jeho meno. Bývalý prezident USA je tu oslavovaný ako hrdina, pretože v 1999 vyslal bojové lietadlá NATO proti srbským oddielom.
Konvertiti a hardlineri
Iný, nepriamy dôsledok konfliktu sa však dnes vníma s nedôverou: prísna forma islamu priťahuje konvertitov v celom Kosove. Vzostup tejto skupiny spochybňuje tradície a nároky tejto spoločnosti, ktorá je menej definovaná svojou islamskou vierou, ako svojou príslušnosťou k albánskej národnostnej skupine a jej proamerikanizmom. Do roku 1999 ešte úplne neznámi, sú títo nábožensky konzervatívni a hardlineri dnes jedna malá, ale čoraz zreteľnejšia skupina s prívržencami vo všetkých veľkých mestách a niektorých najchudobnejších oblastiach na vidieku. Bezpečnostní úradníci informujú, že tieto prísnejšie formy viery vyklíčili po vojne, ako dôsledok prílivu islamistických pomocných organizácií do Kosova a školenia lokálnych duchovných v arabských krajinách. Bezpečnostní experti hovoria o 50.000 prívržencoch tohto konzervatívneho islamu v Kosove. To je nezanedbateľný zlomok celkového moslimského obyvateľstva, ktoré sa odhaduje na cca 1,8 miliónov ľudí.
Diskriminácia zbožných
Niektorí duchovní a konvertiti však zviedli na seba pozornosť domácich tajných služieb. Táto nová generácia náboženských konzervatívcov hovorí, že sekulárna Ústava Kosova diskriminuje tých zbožných. Títo chcú uvoľnenie obmedzení pre náboženské symboly na štátnych školách, ktoré moslimským ženám a dievčatám zakazujú nosiť šatky.
Vzťahy medzi štátom a konzervatívcami sú utvárané neistotou a nevôľou. Obe strany sa odvolávajú na ľudské práva. „Keď niekto tvrdí, my máme slobodu náboženstva, nie je to pravda“, hovorí Shefqet Krasniqi, imám hlavnej mešity v Prištine. „My žiadame rovnaké práva, ktoré majú moslimovia v Londýne, alebo v USA.“
Minister vnútra Bajram Rexhepi naproti tomu hovorí, že medzičasom jeho ľudskoprávne pochyby zabraňovali pokusom tlmiť aktivity pravdepodobných islamistických hardlinerov. Informoval, že počas jeho úradovania ako predsedu vlády pred deviatimi rokmi sa pokúsil presadiť zákon proti „radikálnym sektám“. Avšak bol „internacionálmi“ od toho odhovorený – totiž úradníkmi misie OSN, ktorá od 1999 do 2008 pomáhala spravovať Kosovo.
OSN a EÚ podceňujú nebezpečenstvá
Behxhet Shala, vedúci najdôležitejšej organizácie ľudských práv v Kosove hovorí, že nebezpečie extrémizmu sa zo strany Spojených národov a EÚ podceňuje. „Dnes sú ‘internacionáli’ tu, avšak oni zasa pôjdu. A nechajú nás tu s tikajúcou bombou“, povedal Shala. Myslí si, že bieda v Kosove a priepustné hranice urobia krajinu úrodnou pôdou pre radikalizmus.
Rozpad socialistickej Juhoslávie bol skutočne sprevádzaný náboženským hnutím v regióne. Katolícka a ortodoxná cirkev v Chorvátsku a v Srbsku sú dnes silnejšie, ako boli pred vojnou v rokoch 1999. Kosovo pritom nie je žiadnou výnimkou. V celej krajine sa stavajú nové mešity, často financované darcami z islamských krajín.
Ramiqi na Mavi Marmara
Väčšina Kosovčanov sú moslimovia a vyznávajú relatívne uvoľnenú formu islamu, ktorá je formovaná osmanskou a mystickou sufistickou tradíciou. Hardlineri zdá sa sú viacej ovplyvnení arabskou interpretáciou viery. Oni sa sami opisujú ako obrancovia viery, ktorí kladú odpor prenikaniu „západného“ sekularizmu do Kosova.
Fuad Ramiqi, zástupca hnutia Baškohu hovorí, jeho zoskupenie súhlasí s verejnými protestmi a nenásilným odporom. Skupina sa sťažuje na zákaz nosenia šatiek na školách a proti významu kresťanských pamätníkov v Prištine. „To nemôže byť žiadny demokratický štát, ktorý mi predpisuje sekularizmus“, hovorí.
Ramiqi bojoval v rokoch 1990 v Bosne a bol na palube Mavi Marmara – lode s humanitárnou pomocou pre Palestíncov v pásme Gazy, ktorá bola izraelskou armádou v roku 2010 odchytená.
Útoky na kritikov
V nepravidelných odstupoch dochádza k útokom proti kritikom extrémistického islamu. Musli Verbani, bývalý imám, varoval v jednej kázni v roku 2007 svoju obec pred extrémizmom. Krátko na to bolo jeho zaparkované auto podpálené. Jeden muž z okolia bol pre tento prípad v januári 2011 odsúdený na 3 mesiace väzenia.
Iné útoky proti ľudom, ktorí sa vyslovili proti extrémizmu, neviedli k žiadnym zatýkaniam. Xhabir Hamidi, profesor pre islamské štúdie na Univerzite v Prištine a prominentný kritik Wahabitov, bol v roku 2008 maskovanými mužmi zbitý. Myslí si, že bol napadnutý pre svoje názory. Osman Musliu, imám z mesta Drenas, bol 2009 zbitý v mešite. „Stratil som vedomie a moja ruka bola zlomená”, informuje. „Ja som sa vždy vyslovoval proti Wahabitom v našom strede.“
Vysokopostavený policajný úradník, ktorý nechce byť menovaný povedal, že vtedy nebolo dostatok dôkazov, aby sa vzniesla obžaloba kvôli útokom na Hamidiho a Musliu.
Musliu a Verbani hovoria, že sú sklamaní z reakcií Islamského spoločenstva – zastrešujúcej organizácie, ktorá spravuje mešity v Kosove – na tieto útoky. Obaja sú toho názoru, že inštitúcie mali tieto útoky na svojich členov silnejšie odsúdiť.
Preklad: Juraj Borský, redakčně upraveno.
Zdroj: protiprudu.org
